Naše aktivity

Pomoc jednotlivcom 2020

Michaela ČERVENÁ

"Volám sa Michaela, mám 24 rokov. Narodila som  sa ako „inak obdarované dieťa.“ V prvom roku života mi lekári diagnostikovali Detskú mozgovú obrnu. Pre mojich rodičov to bola veľká rana. Základnú školu som absolvovala v mojej rodnej obci, vo Zvolenskej Slatine, ako integrovaná žiačka. Pri plnení si školských povinností mi pomáhala najmä moja maminka. Po ukončení gymnázia v Bratislave som sa rozhodla svoje vedomosti ďalej rozvíjať. Mojim cieľom bolo, študovať na vysokej škole taký odbor, aby som sa po jeho ukončení dokázala samostatne živiť a hlavne, aby ma práca napĺňala.Po dlhom hľadaní som našla odbor, ktorý spĺňa moje požiadavky.  Od septembra 2016 študujem na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor prekladateľstvo tlmočníctvo nemecký jazyk a kultúra externou formou. V júni tohto roku som úspešne ukončila bakalárske štúdium a od septembra pokračujem v magisterskom štúdiu. Popri štúdiu však aj pracujem. Doučujem nemecký jazyk. Beriem to ako svoje poslanie. Mojím cieľom je, aby študenti našli čaro tohto  jazyka, tak ako som ho našla ja. Svoje vedomosti im odovzdávam s láskou a odhodlaním. Môj život, tak nabral trochu iný rozmer, pretože sa úprimne teším z toho, že i ja dokážem byť nápomocná a užitočná. Moji rodičia od  prvého dňa  vedeli, že moja cesta životom bude neľahká, plná  úskalí a prekážok. No spolu s nimi kráčam po nej so vztýčenou hlavou. Pomáha mi pritom  moja rodina a priatelia, ktorí si na mne vážia moje vnútro a neprekáža im, že  mojím celoživotným „ partnerom“ sa stal invalidný vozík. Zažívame spolu veľa zábavy a nezabudnuteľných zážitkov. Porekadlo v núdzi spoznáš priateľa u mňa platí niekoľko násobne. Pred dvomi rokmi mi Boh poslal do cesty moju najlepšiu priateľku Terku aj s manželom Ľubkom. Priateľstvo je vzácny dar. Nemôžeš si ho kúpiť, no môžeš si ho zaslúžiť. Od prvej chvíle som vedela, že práve oni sa stanú mojimi pravými priateľmi. Zdieľame spolu radosti i starosti, vieme sa spolu smiať i plakať. Od apríla tohto roku má v mojom srdci okrem milujúcich rodičov neterí a synovca z druhého kolena miesto aj ich princezná Sonička. Častokrát  sa stretávam s ľuďmi, ktorí si myslia, že zdravotne znevýhodnení ľudia nemajú také požiadavky ako zdravý jedinec, veď oni sa uspokoja aj s málom. Opak je však  pravdou. Som taká istá  ako zdravý človek, až nato, že mám určité fyzické obmedzenia. K mojim záľubám patrí najmä spev a folklór. Svoj voľný čas každý deň venujem aj reflexnému cvičeniu, návšteve fitnes centra a rôznym doplnkovým terapiám, potrebným na skvalitnenie môjho života, načo je okrem mojej námahy a ctižiadostivosti potrebná aj nemalá čiastka financií. Som nesmierne šťastná a vďačná, že aj vďaka finančnej podpore 2% z daní, môžem viesť dynamický život, ktorý je u ľudí s rovnakým alebo podobným zdravotným znevýhodnením veľmi ojedinelý."

    Tešíme sa z úspechov Mišky. Blahoželáme k bakalárskemu titulu a želáme veľa úspechov v magisterskom štúdiu. Z 2% z dani sme Miške prispeli na rehabilitačné cvičenia, fyzioterapiu Vojtovou metódou a na časť finančných nákladov na zakúpenie zdvíhacieho systému do automobilu na presun  ZŤP osoby sumou 3488 €.

fotogaléria


Michaela a Tomáš  ŠUPOLÍKOVCI 

"Aj v roku 2020 tak, ako po iné roky, nám v našej neľahkej ceste životom pomáhalo OZ Kvitnúca nádej. Keďže sme dvaja súrodenci, ktorí potrebujú  v každodennej činnosti pomoc inej osoby sme vďační veľkému počtu ľudí, ktorí nám pomáhajú . Tento rok bol pre nás veľmi smutným, pretože nás opustila babka, ktorá s nami zdieľala život 25 rokov. Sme jej veľmi vďační za jej trpezlivosť a lásku, ktorou nás denne obdarúvala. Rok 2020 je náročným aj kvôli pandémii koronavírusu. V lete sme sa tešili na dovolenku pri mori, ktorú sme však museli presunúť o rok. Tak sme boli radi, keď sme sa mohli každý deň v lete okúpať v našom vírivom bazéne, ktoré nám pomohlo zakúpiť OZ Kvitnúca nádej. Oddýchli sme si aj pri množstve masáží a cvičení, ktoré sme taktiež mohli absolvovať vďaka OZ. Stále pokračujeme v návšteve centra Dúha, kde si môžeme zaspievať, maľovať, vyrábať si z rôzneho materiálu zaujímavé veci a hlavne stretnúť sa s našimi kamarátmi. Teta Nataška, z OZ, je patrónkou nášho centra a vždy , keď treba, pomôže. Ja rada spievam, preto stále aj s mojim bratom Tomášom navštevujeme ZUŠ. Tento rok bol síce trochu iný, ale aj on-line hodiny boli pre nás radostnými. Vďaka PC, ktoré nám pomohlo zakúpiť OZ ,sme sa mohli bez problémov spojiť s p. učiteľkou zo ZUŠ. A tak si žijeme náš život deň za dňom a nepociťujeme v ňom skoro žiadne bariéry. Je to zásluha hlavne všetkých našich blízkych a ľudí dobrej vôle . A takými sú aj naši verní pomocníci z OZ Kvitnúca nádej . Ďakujeme a želáme všetkým radostnejší a pokojný rok 2021.                                          Miška a Tomo Šupolíkovi."

Mišku a Tomáška poznáme od malička, čas letí a oni vyrástli, dospeli. Tešíme sa, keď vidíme ako pokročili, venujú sa svojim záľubám. Nie je to jednoduché pre nich, ale hlavne pre ich rodičov, ktorí sa svojim deťom príkladne venujú. Ak môžeme, veľmi radi pomôžeme.  Z 2% z daní sme uhradili  256 € na zakúpenie hydraulickej plošiny na auto  a prispeli sumou 1022 € na masáže a rehabilitácie.

fotogaléria

viac foto


 Katka MARINIČOVÁ

"Vzhľadom na  zlú epidemiologickú  situáciu sme nemohli v lete vycestovať do teplého Egypta za našími delfínikmi, ktoré sme mali zarezervované od januára, tak sa nám podarilo absolvovať aspoň rehabilitačný pobyt v rehabilitačnom centre Svetielko v Prešove. Hoci aj tam s obmedzeniami, no aspoň trochu  sme pomohli Katke troška rozhýbať stuhnuté svalstvo rúk a nôh. Nebola z toho veľmi nadšená, nemala tam vodu, ktorú tak veľmi zbožňuje a mohla absolvovať len suché procedúry. Bolo to na momentálnu situáciu dosť nezvyčajné, lebo ani nám rodičom nebol umožnený vstup do centra. Katku sme museli len na vchodových dverách odovzdať rehabilitačnému personálu a poobede nám ju na vchodových dverách zase odovzdali, takže sme ani nevideli jej reakcie na cvičenia. Poskytnuté fotografie sú len od fyzioterapeutov, takže preto ich ani nie je veľa, keďže sme tam nemohli byť účastní. Nakoniec aj posledný deň procedúr mala Katka zrušený, keď nám večer vedúca zariadenia oznámila, že musíme odísť, nakoľko jedna pracovníčka bola pozitívna, tak sme sa vrátili domov. Našťastie sme to zvládli v zdraví a uvidíme, čo nám prinesie nový rok. Veríme a dúfame, že bude lepší, krajší a hlavne zdravší, aby sme mohli Katke zabezpečiť ďalšie rehabilitácie a jej milované delfínky a plávanie.Touto cestou sa chceme poďakovať  združeniu Kvitnúca nádej, za pomoc a podporu pri zlepšovaní kvality života našej Katky.  Ďakujeme, rodina Mariničová"

Aj nás mrzí, že Katka kvôli šíriacej  sa  epidémii koronavírusu vo  svete nemohla navštíviť Egypt a absolvovať delfinoterapiu, na ktorú sa tešila celý rok. Sme radi, že mohla absolvovať aspoň rehabilitačný pobyt v Prešove, ktorý jej tiež zdravotne pomohol. Katka je pre celú rodinu slniečko. V lete sme ich v Snine navštívili. Katka nám ukázala čo všetko sa už naučila, ako ovláda počítač. Veľmi nás to teší. Veľkú zásluhu na jej napredovaní má milujúca rodina – mama, otec a staršia sestra.

 Z 2% z daní sme sumou 400 € prispeli na hygienické potreby, vitamíny a výživové doplnky 600 € a rehabilitačný pobyt v Centre Svetielko  OZ  Viera-Láska-Nádej  v Prešove 868 €.

fotogaléria

viac foto


 Simonka JAVORNÍCKA

"Uplynulý rok bol pre nás veľmi náročný, učenie doma so Simonkou je naozaj ťažké, nakoľko v škole má asistentku, ktorá jej pomáha a usmerňuje ju, doma sa musela snažiť pochopiť učivo v skrátených hodinách a bez možnosti opýtať sa, čomu nerozumie, bez individuálneho prístupu. Do školy sme museli ísť na doučovanie, pretože z niektorých predmetov mala problém napísať test, nevedela odpovedať, napríklad učivo o zlomkoch a porovnávanie zlomkov Simonke robí problémy. Mali sme problémy aj s internetom, stalo sa, že na test sa prihlásila Simonka neskoro a nestihla ho dokončiť. Učivo pre siedmakov je dosť náročné aj pre mňa matku, napríklad testy z hudobnej výchovy by sme bez pomoci internetu nevedeli urobiť. Toto odlúčenie od kolektívu Simonke vôbec neprospieva, uzavrela sa viac do seba, je viac depresívna a bojí sa ísť von, necíti sa tam bezpečne. So Simonkou sme podstúpili potrebné vyšetrenia pre nasadenie liečby rastovým hormónom, nakoľko hodnoty z testovania vyšli všetky pod normu. Magnetická rezonancia 4 roky po úraze a operácii hlavy ostala nezmenená, sú prítomné zrasty, cysty, no bez ložiskových zmien. Vyšetrenia krvi tiež nezmenené, naďalej vysoký cholesterol, ktorý súvisí s nedostatkom rastových hormónov, Simonka za posledné dva roky narástla menej ako 4 cm. Čaká nás ešte jedna hospitalizácia, kde doplnia potrebné testy a liečba sa začne, potrvá celkom 4 až 5 rokov. Simonka má naďalej ťažkosti s močovým mechúrom, odkedy bola dlhodobo hospitalizovaná a cievkovaná, usadila sa jej v močovom trakte e-coli, ktorá spôsobuje zápaly a bolesť. Táto baktéria je rezistentná na liečbu antibiotikami, naposledy s teplotou 40,3 stupňa. Simonka má po úraze a operácii hlavy aj ine pridružené diagnózy, pravidelne navštevuje viacero ambulancií, vrátane psychiatrickej, kde je nastavená na dlhodobu liečbu. Pre nízky vzrast a spomalenie rastu by jej výška v dospelosti mala dosiahnut maximálne 145 cm, s rastovými hormónmi sa to môže zlepšit o niekolko centimetrov, tak dúfame, že všetko pôjde dobre a táto liečba pomôže.  Veľmi pekne vám ďakujeme, že nám pomáhate.                Mamina Katka a Simonka."

 

Simonku poznáme a pomáhame od maličkého bábätka. Pekne napredovala, vďaka starostlivosti a obetavosti mamy a starej mamy. Obdivujeme Simonku, jej mamu, že aj napriek  úrazu hlavy, následnej operácii hlavy sa nevzdávajú. Sú to bojovníčky, ktorým veľmi radi pomáhame aj naďalej. Z 2% z daní sme Simonke pomohli sumou 214 € na zakúpenie liekov a vitamínov.

fotogaléria

viac foto


 

 

 

 

 

Copyright Kvitnúca nádej © 2016. All Rights Reserved.