Životný príbeh.

Volám sa Michaela, mám 25 rokov. Narodila som  sa ako „inak obdarované dieťa.“ V prvom roku života mi lekári diagnostikovali Detskú mozgovú obrnu. Pre mojich rodičov to bola veľká rana. Základnú školu som absolvovala v mojej rodnej obci, vo Zvolenskej Slatine, ako integrovaná žiačka. Pri plnení si školských povinností mi pomáhala najmä moja maminka. Po ukončení gymnázia v Bratislave som sa rozhodla svoje vedomosti ďalej rozvíjať. Mojim cieľom bolo, študovať na vysokej škole taký odbor, aby som sa po jeho ukončení dokázala samostatne živiť a hlavne, aby ma práca napĺňala.Po dlhom hľadaní som našla odbor, ktorý spĺňa moje požiadavky. Od septembra 2016 študujem na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor prekladateľstvo tlmočníctvo nemecký jazyk a kultúra externou formou. V júni tohto roku som úspešne ukončila bakalárske štúdium a od septembra pokračujem v magisterskom štúdiu. Pevne verím, že tento akademický rok sami podarí magisterské štúdium úspešne dokončiť.  Keďže vodnosti, skúsenosti a zážitky sú jediná vec, ktorú mi nikto nevezme, chcem ísť aj na doktorandské štúdium. Popri štúdiu však aj pracujem. Doučujem nemecký jazyk. Beriem to ako svoje poslanie. Mojím cieľom je, aby študenti našli čaro tohto  jazyka, tak ako som ho našla ja. Svoje vedomosti im odovzdávam s láskou a odhodlaním. Môj život, tak nabral trochu iný rozmer, pretože sa úprimne teším z toho, že i ja dokážem byť nápomocná a užitočná. Moji rodičia od  prvého dňa  vedeli, že moja cesta životom bude neľahká, plná  úskalí a prekážok. No spolu s nimi kráčam po nej so vztýčenou hlavou. Pomáha mi pritom  moja rodina a priatelia, ktorí si na mne vážia moje vnútro a neprekáža im, že  mojím celoživotným „partnerom“ sa stal invalidný vozík. Zažívame spolu veľa zábavy a nezabudnuteľných zážitkov. Porekadlo v núdzi spoznáš priateľa u mňa platí niekoľko násobne. Pred dvomi rokmi mi Boh poslal do cesty moju najlepšiu priateľku Terku aj s manželom Ľubkom. Priateľstvo je vzácny dar. Nemôžeš si ho kúpiť, no môžeš si ho zaslúžiť. Od prvej chvíle som vedela, že práve oni sa stanú mojimi pravými priateľmi. Zdieľame spolu radosti i starosti, vieme sa spolu smiať i plakať. Od apríla tohto roku má v mojom srdci okrem milujúcich rodičov neterí a synovca z druhého kolena miesto aj ich princezná Sonička. Častokrát  sa stretávam s ľuďmi, ktorí si myslia, že zdravotne znevýhodnený ľudia nemajú také požiadavky ako zdravý jedinec, veď oni sa uspokoja aj s málom. Opak je však  pravdou. Som taká istá  ako zdravý človek, až nato, že mám určité fyzické obmedzenia.Hovorí sa, že kde je vôľa tam je cesta. U inak obdarovaných ľudí však platí niekoľko násobne. Keď  som bola malá, bývali sme v rodičovskom dome mojej maminky spolu s jej rodičmi. Keď si rodičia potrebovali  raz za čas niekam vyjsť alebo som potrebovala len tak zmeniť prostredie chodila som na prázdniny ku starkej. Vždy boli spojené aj s prespatím. Starká so starkým a neskôr s pomocou uja mi vždy pomohli urobiť základnú hygienu. Inak všetko prebiehalo ako u zdravého človeka. Roky utekali ako voda, ja som vyrástla a bezstarostný detský život vystriedali  študijne povinnosti. Dnes má už starká 83 rokov. Keď som sa jej opýtala čo by chcela, povedala mi, že najviac by ju potešilo, keby som prišla. Keďže adventný čas je čas, kedy by sme  sa mali trochu spomaliť a tráviť viac času so svojimi blízkymi, rozhodla som sa, že pôjdem ku nej prespať. Samozrejme, že predtým  som sa dohodla s mojou obetavou maminkou, či mi pomôže. Keďže  starká býva cez záhradu, nebolo to až také náročné. Keď som potrebovala  pomôcť s presunom na WC alebo do postele zavolala som maminke, aby  mi pomohla. Pobyt u starkej svoje čaro  však  nestratil. So starkou sme sa dobre porozprávali a spoločne pospomínali na krásne chvíle, keď som bola malá. S ujom sme okrem rozprávania vylúštili krížovku. Ako dieťa som to robila najradšej, pretože som si trénovala mozog a dozvedela som sa nové informácie. Na obidvoch bolo vidno, že ich  moja návštevaveľmi potešila. Myslím si, že všetci traja budeme na tohtoročný tretí adventný víkend ešte dlho spomínať. K mojim záľubám patrí najmä spev a folklór. Svoj voľný čas každý deň venujem aj reflexnému cvičeniu, návšteve fitnes centra a rôznym doplnkovým terapiám, potrebným na skvalitnenie môjho života, načo je okrem mojej námahy a ctižiadostivosti potrebná aj nemalá čiastka financií. Som nesmierne šťastná a vďačná, že aj vďaka finančnej podpore 2% z daní, môžem viesť napĺňajúci život, ktorý je u ľudí s rovnakým alebo podobným zdravotným znevýhodnením veľmi ojedinelý.

Tešíme sa z úspechov Mišky, želáme jej veľa úspechov v magisterskom štúdiu. Z 2% z dani sme Miške prispeli na rehabilitačné cvičenia, fyzioterapiu Vojtovou metódou a  rehabilitačné pomôcky v hodnote 1011 €.

viac foto TU